Povodeň - TIE

Aké jednoduché by bolo vybaviť si všetky problémy slovami: Nech to odnesie voda!
Neistota. Žiarlivosť. Pocit menejcennosti. Strach. Zmätok. Sebanenávisť.
Ako vravia v rodine jednej z postáv predstavenia: Nech to odnesie voda!
Lenže nie je to také jednoduché vysloviť. A už vôbec nie také ľahké prekonať problém.

Nech to odnesie voda!

Ale čo vlastne má odniesť? Na to by bolo potrebné vidieť veci jasne. Všimne si však spoločnosť problém druhého?

Povodeň sa dá prežiť, prírodnú katastrofu možno prežiť. Živly sa dajú skrotiť. Na prírodné pohromy sa možno pripraviť.

Ale ako prežiť toho druhého? Jeho zlobu? Jeho nenávisť? Jeho krutosť? Keď niekto kvôli vlastným problémom ubližuje inému.

Ako prežiť systematické psychické mučenie? Ponížený človek je osamelý. Nikto sa ho nezastane. Je sám. Hanbí sa a považuje za takmer oprávnené, že sa mu takéto veci dejú. Ako mu možno pomôcť? Dokáže situáciu vyriešiť sám? Alebo sa z prívalu problémov dostane len s vonkajšou pomocou?
Má dosť síl, aby sa pozbieral a postavil sa na vlastné nohy? A na koho pomoc sa môže spoľahnúť? Kto je ten, komu na ňom záleží, a ak aj taký človek existuje, dokáže sa za neho postaviť pred ostatnými?

Šikanovanie. Jednoduchý a zároveň zložitý problém. Jednoduchý preto, lebo v každom takomto prípade treba jasne povedať: niekto niekoho šikanuje, prenasleduje, ponižuje, ničí, zastrašuje. Jednoduchý preto, lebo nikto nemá právo vybíjať si nahromadené napätie na iných. Jednoduchý preto, lebo nikto sa nemôže zabávať na úkor druhého. Zložitý preto, lebo kto má zasiahnuť, kto má konať, kto má niečo urobiť – tí, ktorí sú príliš blízko k aktérom, aby boli nezávislí, alebo tí, ktorí sú príliš ďaleko na to, aby si vôbec niečo všimli? Zložitý preto, lebo kto je ochotný zasahovať do zdanlivo súkromných záležitostí? Zložitý preto, lebo najťažšie je odhaliť príčinu udalostí: prečo si práve jeho vybral za obeť? Kto nesie zodpovednosť, ak šikanovanie žiaka trvá mesiace, ba dokonca roky? Kto má právo povedať: Nech to odnesie voda?

Košické Divadlo Thália Színház v spolupráci s budapeštianskou Kultúrnou dielňou Káva Kulturális Műhely už po druhý raz vytvára edukačné divadlo. Tento špecifický divadelný žáner, ktorého podstatou je spoločné uvažovanie s divákmi a vystúpenie z klasického modelu aktívny herec – pasívny divák, je mimoriadne vhodný na otváranie nepríjemných, tabuizovaných a náročných tém. Prvýkrát sa tvorcovia venovali otázke zodpovednosti, tentoraz sa dostáva do popredia ešte pálčivejšia a rozdeľujúcejšia téma: školské šikanovanie. Charakteristikou tohto žánru je, že nechce divákom vnucovať jednoznačné odpovede, ale kladie otázky, analyzuje vyhrotené situácie a predstavuje nejednoznačné, nie čiernobiele scenáre. Divadelno-výchovné predstavenie je vždy veľkým spoločným rozhovorom založeným na pútavom príbehu.