Príbeh Divadla Thália Színház sa v mnohom podobá na príbeh človeka z karpatskej doliny, ktorý počas svojho života nevykročil zo svojho rodiska, predsa mohol žiť hoci i v siedmich štátoch. Od svojho vzniku pôsobilo divadlo v troch formách vlády a v dvoch štátoch: v Československej socialistickej republike (1969–1990), Českej a Slovenskej federatívnej republike (1990–1992) a v Slovenskej republike (1993– ).

V posledných desaťročiach prešli i Košice veľkými zmenami. Hoci počet obyvateľov rapídne narastal, číselný pomer Maďarov sa významne znížil. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011 sa v druhom najväčšom meste Slovenska k maďarskej národnosti hlásilo len 2,8 %.

Divadlo bolo pôvodne založené s cieľom nepôsobiť len vo svojom kamennom sídle v Košiciach, ale ako putovné divadlo vyvíjajúce činnosť po celom území krajiny. Severovýchodná časť Maďarska je prirodzeným a dôležitým hracím miestom. Dôležitosť tejto prítomnosti v regióne strategicky rástla a stala sa životne dôležitou.

„Mesto, v ktorom fungujú električky, dokáže podporiť aj divadlo.“

Doterajší život divadla pripomína situáciu múdrej devy z rozprávok – mala niečo priniesť i nepriniesť, byť i nebyť. To nebolo úlohou divadla, ale dôsledkom kultúrnej politiky: bolo profesionálnym divadlom, ale bez plnej samostatnosti.

Hoci bolo založené v roku 1969, osamostatniť sa mu podarilo až v roku 1990. Vtedy si po 21 rokoch mohlo konečne vymeniť pomenovanie „scéna“ za „divadlo“.

Stranícke rozhodnutie z roku 1959 navrhovalo založenie druhého maďarského oblastného divadla. O 10 rokov neskôr vzniklo Divadlo Vox Humana, avšak tento názov nemohol byť oficiálne používaný.

„Rozozvučniť ľudský hlas, ľudskú myšlienku.“

Názov Vox Humana — ľudský hlas — pripomínal heslo „socializmus s ľudskou tvárou“ Alexandra Dubčeka z roku 1968, a preto bol okamžite zakázaný. Rozhodlo sa preto pre meno Thália, múzu divadelníctva.

Aj keď inštitúcia niesla meno Scéna Thália, vo svojom logu si ponechala myšlienku Vox Humana, čo pripomínal aj výtvor sochára Jánosa Nagya – masky rozprávajúce, spievajúce, kričiace.

Začiatky a osobnosti

Prvým riaditeľom bol Sándor Beke, prvým dramaturgom Sándor Gál. Z Komárna prišli Ferenc Lengyel, Ilona Gombos, Béla Várady a ďalší. Prvou premiérou bola komédia „Sluha dvoch pánov“ 29. novembra 1969 v Gemerskej Hôrke.

Divadelný priestor vznikol z telocvične košickej priemyslovky (dnešná SPŠ Jozefa Szakkayho), rekonštrukciu zabezpečili členovia súboru vlastnoručne. V polovici roku 1970 sa uskutočnilo prvé predstavenie pre košické publikum.

S výnimkou štyroch rokov medzi 1990–2011 viedol divadlo Peter Kolár, ku ktorému sa viaže osamostatnenie inštitúcie. V období 1996–1999 bol riaditeľom Tibor Fabó.

V roku 1993 zakúpilo divadlo budovu, kde v roku 1994 otvorilo Máraiho štúdio. Rekonštrukcia trvala do roku 2002. Veľká sála (200 miest) patrí Košickému samosprávnemu kraju, divadlo vlastní svoju budovu so 100-miestnym štúdiom.

Od roku 2011 vedie divadlo režisér József Czajlik.

Košice a divadelná tradícia

Košice sú mestom kultúrnej pestrosti – Berlín Slovenska. V roku 2013 boli Európskym hlavným mestom kultúry. V roku 1833 sa tu konala premiéra Bánk bán od Józsefa Katonu. Vystupovali tu Róza Déryné, Gábor Egressy a iní velikáni.

Košice ovplyvnili aj Latabárovcovci, Ödön Faragó a jeho súbor. Divadlo Thália Színház je dnes najsevernejším maďarskojazyčným divadlom Európy, ktoré oslovuje nielen maďarské obecenstvo, ale každého milovníka divadelného umenia.