Predstavenie vzniklo v koprodukcii Petőfiho divadla v Šoproni, Národného divadla v Budapešti a Maďarského komorného divadla v Sente (Srbsko)

Ibsenom v roku 1899 napísaný „dramatický epilóg“ je v skutočnosti dráma, iba čo sa formy týka, ak sa pozrieme na podstatu, tak je to pochmúrna lyrická báseň, vyjadrenie tragického sklamania človeka, ktorý sa obetoval umeniu.

Ibsen vyobrazuje osudy sochára Rubeka (Szilágyi Tibor) a jeho ženy Maji v konfrontácii s jeho bývalou láskou. Všetci zúčastnení sa stretnú v nórskom sanatóriu, kde prebieha ich liečebný proces. Dej sa stáva zaujímavým jednak vyobrazením osobností, ktoré vystupujú v dráme, takisto poukázaním na skutočnosť, že vrchol tvorby sochára jeho Vzkriesenie (ako toto dielo pomenoval), je kópiou jeho bývalej partnerky.

Predstavenie je uvádzané so slovenskými titulkami.